All Posts By

Martin

Naj Slovenského raja

slovensky-raj

Národný park Slovenský raj je jediný z 9 národných parkov (aj 14 chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera; tajomnosť, krásy a história vývoja krajiny stvorili fenomén – Genius Loci, ktorý prevážil nad geografickými názvami, ktoré sú po ruke, ako napr.: Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabušické rokle, Vernársko-hnilecké vrchy, Stratenská hornatina, Spišsko-gemerský kras. Havranie vrchy…

Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočišťa,dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200-ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie SLOVENSKÝ RAJ bolo l.krát použité pred vyše 80 rokmi v časopise Krásy Slovenska č.2-3/1921

Územie Slovenského raja sa začalo chrániť od 21. 8 .1964 ako 1. slovenská chránená krajinná oblasť (CHKO Slovenský raj) v bývalej ČSR; od 1.4.1988 je Národným parkom Slovenský raj (SRNAP), ktorý je od r. 1994 zaradený do európskej siete EECONET a v národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu GNÚSES; je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN-Parks za Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a za 6 NP Európy vybraných spomedzi 30 európskych NP)

Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: už v roku 1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na ploche 11,6 km2 (Stratená, Vel’ký a Malý Sokol a Glac

Najstaršia mimovládna ochranárska organizácia pôsobiaca v Slovenskom raji a doposial’ úspešne fungujúca: Speleologický klub Slovenský raj Slovenskej speleologickej spoločnosti založený r. 1964 so sídlom na Správe SRNAPu (Letná 53 Sp. N. Ves)

Najvyššie položeným miestom SRNAPu je Predná hol’a: 1.545 m n.m.

Najnižšie položeným miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m n.m.

Najvzácnejšie javy: zvrat pásiem v roklinách – vertikálna klimatická a biotická inverzia a rozsiahe reliktné vápencové smrekovcové boriny viazané na strmé svahy a bralá

Najstaršie rezervácie sú NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha) vyhlásené už v r. 1966 ako ŠPR

Najväčšou rezerváciou je NPR Kysel’ s výmerou 949,97 ha s roklinou Sokolia dolina

Najvyššia koncentrácia roklín v Karpatskom oblúku: 4,4 rokl./10 km2

Najrozsiahlejšia zachovalá krasová planina: Glac, v okrajových svahoch ktorej sú vodou vyerodované najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja

Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Vel’ký Sokol: dĺžka 4,5 km a hÍbka 300 m, celá NPR Sokol má dovedna viac než 50 jaskýň;

Najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou obrátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km

Najdlhší kaňon je Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižanskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov vyšších rastlín)

Najvyšší vodopád je Závojový vodopád v Sokolej doline: vyše 70 m

Najvvššia koncentrácia jaskýň na Slovensku: 1,8 jaskýň/km2; v SRNAPe r.2002 evidovaný celkový počet viac ako 350 jaskýň, 4 priepasti a 200 závrtov (v SR: 4.234 jaskýň a priepasti)

Naväčší jaskynný priestor na Slovensku je Rozprávkový dóm v SPD-NPP Stratenská jaskyňa (objav, 1.12.1972): plocha 9.040 m2, objem 79.017 m3, priestory o šírke do 20 m a výšky do 26 m

Najvačšia l’adová jaskyňa na Slovensku a z najvýznamnejších jaskýň Karpát najnižšie položená ľadová jaskyňa je SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa: plocha ľadu 9.722 m2, objem 110.132 m3, hrúbka 26,5 m v podzemnej dutine objemu 140.000 m3; začiatok tvorby ľadu od risskej doby ľadovej, jeho prirodzená obnova trvá 5-10 tis. rokov; prvá písomná zmienka 1864, objavená r. 1870, sprístupnená r. 1871, prvá elektricky osvetlená jaskvňa na svete r. 1881, l. koncert na podzemnom ľadovci na svete vo Vel’kej sieni za návštevy Karola Ľudovíta Habsburského v r. 1890

Najstaršia jaskyňa SRNAPu je Skalné okno a Pieskovcová jaskyňa pod Čiernym vrchom v NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov starý paleogénny monolit s objemom 350 m3

Jedinečná lokalita Svetového prírodného dedičstva v NP Slovenska: SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa, NPP Stratenská jaskyňa a PP Psie diery s celkovou dĺžkou 21. 737 m a hĺbkou 194 m v jaskynnom komplexe Duča (Cairns 2000), Stalagmitové jazero o ploche 320 m2;

Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky 75 druhov vyšších cievnatých rasllín/m2

SRNAP je 5. foloristicky najbohatšia oblasť Slovenska 930 druhov vyšších rastlín: jediný výskyt suboceánskeho machorastu Phillonolis arnellii Husnot v Sámelovej doline, NPR Stratená (nájdený r. 2002): najoptimálnejšie podmienky výskytu západokarpatského endemita jazyčníka sibírskeho (Ligularia sibirica)

Entomologicky najdôkladnejšie preskúmané územie Slovenska: 2.177 druhov motýľov, z toho 27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPe a 2 celosvetove prvoobjavených

Najvvššia koncentrácia motýľov na Slovensku: 6,06 druhov/km2 zásluhou výskumných prác prof. Andreja Reipricha (* 31.7.1912, ,+23.2.2002; (v SR: 3.524 druhov, koncentrácia 0,06 dr/km2

Najmenší cicavce: piskor malý (Sorex minutus, 6 cm, 2-7 g), najvačší dravec: medveď hnedý (Ursus arctos, 260 kg, 8-14 ex.), najmenší vták: králik zlatohlavý (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), najvačší vták: orol skalný (Aquila chrysaëtos, cca 4 hniezdiace páry), najkrajšie dravce: mačka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vydry (Lutra lutra 6-10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lupus, 2 svorky, 12- I 8 ex.), najkontroverznejší živočích: kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra) z umelo vysadených 6 ex. v r. 1963 dnes žije v SRNAPe cca 100 jedincov nepôvodného alpského druhu ničiacich pôvodné rastlinné biotopy; najväčšia kolónia netopiera fúzatého a Brandtovho v Európe (Myotis mystacinus/brandti) zimujúcich v SPD-NPR Dobšinská Ľadová jaskyňa: vrátane nich celkove 12 druhov Chiroptera: večemica severská (Eptesicus nilsonu), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (M.blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus), netopier obyčajný (M.myotis), netopier riasnatý (M.nattereri)

Pieskovcový lom Ďurkovec pri Spišských Tomášovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m

Najstaršie osídlenie v SRNAPe Smižanské Hradisko (neolit-mladšia doba kamenná, cca 5.000 r. pr.Kr.); najstarší nález nástrojov neandertálskeho človeka (paleolit, medzil’adová doba riss/würm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso – cca 70.000 rokov staré

Najbohatšia zbierka stredovekých kachlíc v Európe: sa postupne našla pri prácach na archeologickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom života na Kláštorisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatárskej pohrome r.1241 na mieste nazvanom Skala útočišťa (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dlhým obranným valom založený 19.12.1298 kláštor kartuziánov, najtvrdšej rehole (jediná rehol’a, ktorá nebola nikdy reformovaná) a trval od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni presťahovali do Červeného Kláštora (teraz PIENAP)

Dodnes zachované miestne názvy dokumentuiúce prechod z pohanského ku kresťanskému rítu Sovia Skala (552 m n.m.), Matka Božia (905,8 m n.m.), Medvedia Hlava (903 m n.m.)

Najväčší nález kostí pravekého jaskvnného medveďa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnosti nesprístupnenej NPP Medvedia jaskyňa (objavená r. 1952) a v SPD-PP Psie diery (najbohatšie nálezisko v SR) – kosti sú 15.490-17.530 rokov staré

Najväčšia vodná plocha je umelá VN Palcmanská Maša (85 ha), Z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE: v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hanzjakuhová, z ktorých je sústava nádrží na Klauzoch zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č.444710 ako národná kultúrna pamiatka

Najdlhší cestný tunel (aj v NP Slovenska) je Stratenský tunel v NPR Stratená (327 m d1hý)

Najväčšia dedina v Slovenskej republike: Smižany (vyše 7.000 obyv.)

Najčlenitejšia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlúčením 6 baníckych osád patriacich Spišskej Novej Vsi – Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Rakovce a Sykavka

Najväčšia populácia Rómov v NP Slovenska: cca 7000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu

Najvyššia hustota turistických značených chodníkov v NP Slovenska: hustota 1,1 kmTZCH/ km2 , viac než 300 km TZCH, 100 km z nich vedených exponovaným horským a rokli novým lcrénom (stupell. horolezeckej obťažnosti 2-3), mnohé staršie ako 40 rokov

Najnavštevovanejšie miesta: SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa (cca 120.000 návšt./sezónu) a Tomášovský výhl’ad/NPR Prielom Hornádu (výška plató k hladine Hornádu )

Najnavštevovanejšia roklina je NPR Suchá Belá (v lete viac ako 1000 návštevníkov/deň)

Najničivejší lesný požiar v prírodnej rezervácii: pred 25 rokmi, od 17.7.1976 zhorelo za 5 dní 29,20 ha prirodzeného lesa v NPR Kyseeľ

Najväčší lesný požiar na Území NP Slovenska sa odohral na jeseň roku 2000 v NPR Tri Kopce a na lokalite kóta Krompl’a: na ploche 80 ha

Cez Tiesňavy

dobsinska-jaskyna

Dedinky – Tiesňavy – Dobšinská ľadová jaskyňa – Stratenský kaňon – Stratená – Dedinky

Poloha: Slovenský raj (juh) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Dedinky, zastávka SAD, zastávka ŽSR
Časový rozvrh: Dedinky – Stratenská píla 3/4 hod. – Stratená 1/4 hod. – Pod Hanesovou I. 1 hod. – Dobšinská ľadová jaskyňa 1 hod. – Krivian 1/2 hod. – Stratenský kaňon 1/2 hod. – Stratená 1/2 hod. – Dedinky 1 hod
Spolu: 5 1/2 hod
Prevýšenie: 120 m

Náročnosť: stredne náročná okružná túra. Namáhavý je prechod dolinou Tiesňavy, ktorý zabezpečujú technické pomôcky. Časť túry vedie lesnými cestami a chodníkmi, úsek prechádzajúci popri hlavnej ceste si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.

Popis trasy: túra prechádza južnou časťou Slovenského raja, ktorá je bohatá na krasové javy. V úvode vedie cez malebné prostredie Stratenskej píly v zúžení vodnej nádrže Palcmanská Maša. Pokračuje kaňonovitou dolinou Tiesňavy, ktorá je súčasťou NPR Stratená. Vracia sa do Stratenskej doliny a zostupuje okolo NPP Dobšinská ľadová jaskyňa. Veľmi peknou Stratenskou dolinou a najmä cez jej klenot – Stratenský kaňon u, prichádza späť do Dediniek. Trasa vedie z Dediniek (795 m) západným smerom po červenej značke (0908). Lesným chodníkom prejdeme ponad vodnú nádrž Palcmanská Maša. Do jej bezprostrednej blízkosti sa dostaneme v lokalite Stratenská píla (785 m), odkiaľ pokračujeme červenou značkou po úzkej asfaltovej ceste do Stratenej (805 m). Na rázcestí sa vydáme doľava po modrej značke (2830). Popri potoku vystúpime kaňonovitou dolinou Tiesňavy zabezpečenou lávkami a mostíkmi. Pred očami sa nám vystriedajú obrazy bizarných skalných útesov. V závere absolvujeme náročný výstup a prídeme k rázcestiu Pod Hanesovou I. (905 m), ktoré sa nachádza na otvorenej lúčnej planine Hanesová. Pokračujeme modrou značkou, po ktorej zostúpime väčšinou cez les k Dobšinskej ľadovej jaskyni. V prípade dostatku času odporúčame absolvovať prehliadku tejto unikátnej ľadovej jaskyne. Po prehliadke sa vyberieme smerom dolu do osady Dobšinská Ľadová Jaskyňa (850 m). Z nej pokračujeme po červenej značke (0908) Stratenskou dolinou (popri hlavnej ceste). Pred cestným tunelom odbočíme doľava na úzku asfaltovú cestu prechádzajúcu malebným Stratenským kaňonom. V okolí sa nachádza Stratenská jaskyňa v s jedinečným Rozprávkovým dómom w a zaujímavým krasovým prepadliskom v masíve Duče x. Za ním opäť pôjdeme popri hlavnej ceste, tentoraz do Stratenej (805 m). Návrat do Dediniek (795 m), kde nás čaká viacero možností občerstvenia, absolvujeme po trase známej zo začiatku výletu.

1. Stratená (národná prírodná rezervácia) hlboký kaňonovitý úsek horného toku Hnilca (770 až 1 167 m) s bohato členeným reliéfom a výskytom krasových javov, jaskýň (Stratenská jaskyňa) a pestrých spoločenstiev bučín, jedľových bučín a reliktných borín s výskytom vzácneho rastlinstva a živočíšstva.

2. Stratenská jaskyňa (národná prírodná pamiatka) jeden z najrozsiahlejších jaskynných systémov na Slovensku s dĺžkou 21 987 m, hĺbkou 194 m a najväčšími podzemnými dómami na Slovensku (Rozprávkový dóm) s bohatou kvapľovou výzdobou a podzemnými jazierkami. Nachádza sa v severovýchodných svahoch planiny Duča. Verejnosti nie je prístupná. Spolu s jaskyňou Psie diery ju zapísali do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

3. Rozprávkový dóm v Stratenskej jaskyni najväčší podzemný jaskynný priestor na Slovensku s plochou 9 040 m2, objemom 79 017 m3, výškou podzemného priestoru do 26 m a so šírkou do 20 m. xKrasové prepadlisko v masíve Duče – najväčšie krasové prepadlisko na Slovensku s rozmermi 115 m a 56 m a hĺbkou 33 m. Vzniklo prepadnutím jaskynných priestorov medzi Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou.

Na Geravy a Havraniu skalu

havrania-skala

Dedinky – Geravy – Občasný prameň – Havrania skala – Stratená – Dedinky

Poloha: Slovenský raj (juh) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Dedinky, zastávka SAD, zastávka ŽSR
Časový rozvrh: Dedinky – Geravy 1 hod. – Malý Zajf 1/2 hod. – Veľký a Malý Zajf 1/2 hod. – Občasný prameň 1/2 hod. – Havrania skala 1/2 hod. – Občasný prameň 1/4 hod. – Stratená 3/4 hod. – Stratenská píla 1/4 hod. – Dedinky 3/4 hod
Spolu : 4 3/4hod
Prevýšenie: 368 m

Náročnosť: stredne náročná okružná túra. Namáhavé je kratšie, avšak strmé stúpanie na planinu Geravy a výstup od Občasného prameňa na Havraniu skalu. Ostatné úseky vedú pohodlným terénom s jednoduchou orientáciou, zvýšenú pozornosť však treba venovať častej zmene farby turistického značkovania.
Popis trasy : túra umožňuje obdivovať rozmanitosť južnej časti Slovenského raja. Výlet zahŕňa výstup na krasovú planinu Geravy a prechod príťažlivým prostredím PR Malý Zajf. Od PP Občasný prameň sa možno dostať na skalný vyhliadkový vrch Havrania skala, ktorý je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie. Záver túry ponúka horskú banícku obec Stratená a romantické prostredie okolia Stratenskej píly. Začneme v Dedinkách (795 m) na zelenej značke (5723), ktorá smeruje hore obcou popri kostole. Pokračujeme cez lúky pod Gačovskou skalou a neskôr lesom, kde strmšie prejdeme popod sedačkovú lanovku. Záver výstupu k hornej stanici sedačkovej lanovky je miernejší. Úvod túry si môžeme spestriť použitím lanovky. Vo vrcholovej stanici je v letných mesiacoch možnosť občerstvenia. Od rázcestia na planine Geravy u (1 032 m) pokračujeme žltou značkou (8769) západným smerom. Žltá značka krátko vedie spolu s červenou značkou (0910), onedlho však odbočuje doľava. Stále po žltej značke strmo klesneme k rázcestiu Malý Zajf v (900 m). Pokračujeme mierne dolu lúčnou dolinou Malý Zajf. Na rázcestí Veľký a Malý Zajf (818 m) odbočíme doprava po žltej značke. Krátko mierne vystúpime dolinou Veľký Zajf po úzkej asfaltovej ceste, z ktorej neskôr odbočíme doľava ponad potok. Prekonáme strmšie stúpanie k Občasnému prameňu w (960 m). Žltou značkou strmo vystúpime na vyhliadkový vrch Havrania skala (1 153 m) so strmými stenami. Potešíme sa prekrásnym výhľadom na planiny Slovenského raja a okolité pohoria. Trasa sa vracia k Občasnému prameňu (960 m) a pokračuje po zelenej značke (5727) šikmo cez les popod Havraniu skalu na lúku. Neskôr strmo zostúpime do Stratenej (805 m), odkiaľ pokračujeme Stratenskou dolinou východným smerom po červenej značke (0908) vedúcej po ľavom brehu Hnilca. Po Stratenskú pílu pôjdeme po asfaltovej ceste. Pekné okolie chatovej osady umocňuje úzke dno doliny zaliatej vodnou nádržou Palcmanská Maša. Od rázcestia Stratenská píla (785 m) sa vyberieme po červenej značke. Pôjdeme po brehu vodnej nádrže a krátkym výstupom cez les sa vrátime do Dediniek (795 m), kde využijeme možnosť občerstvenia. Časťou tejto trasy prechádzajú aj náučné chodníky so zaujímavými informačnými panelmi.

1. Geravy rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s množstvom povrchových krasových útvarov. Jej ohraničenie tvorí Suchý vrch, Červená skala, Holý kameň a Gačovská skala. Striedajú sa tu horské lúky a polianky s lesíkmi a hájikmi. Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, mierne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca.

2. Malý Zajf (prírodná rezervácia) lokalita zameraná na ochranu nivy so slatinnými a s mokraďovými spoločenstvami, v ktorých dominuje žltohlav európsky, prvosienka pomúčená, vŕba rozmarinolistá, tučnica obyčajná, jazyčník sibírsky a iné. Niva nadväzuje na lesné spoločenstvá so zastúpením významných až jedinečných rastlín a živočíchov. Územie je vhodným biotopom viacerých druhov vtákov a obojživelníkov. 3.Občasný prameň prírodná rarita Slovenského raja. Ako vyplýva z názvu, voda vyviera na povrch len v istých časových intervaloch. Podzemné priestory tu majú tvar obráteného písmena V a voda začína vytekať až po ich naplnení. Časové intervaly medzi jednotlivými výtokmi a množstvo vytečenej vody nie sú rovnaké, závisia od množstva pozemných vôd a zrážok. Existencia prameňa bola známa už pred 130 rokmi, jeho hydrologické pomery opísal aj geológ Dionýz Štúr.

Tiesňavou Zejmarská roklina na Čertovu hlavu

dedinky

Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy – Predný Hýľ – Biele Vody – Dedinky

Poloha: Slovenský raj(juh)-východná časť
Východiskový a cieľový bod: Dedinky,zastávka SAD,zastávka ZSR,parkovisko
Časový rozvrh: Dedinky-Biele Vody 1/2 hod.,-Geravy3/4 hod.,-Predný Hýľ 3/4 hod. -Zadný Hýľ 1/4hod.-Certova hlava1/2hod.-Biele Vody 1/2hod.-Dedinky 1/2hod
Spolu: 4 1/4hod
Prevýšenie: 271m

Náročnosť: stredne náročná okružná túra. V krátkej exponovanej tiesňave Zejmarská roklina výstup zabezpečujú rebríky, stúpadlá a reťaze, takže si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Ostatné časti trasy prechádzajú po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Trasa je dobre značkovaná, avšak prechodu cez planinu Geravy treba za nepriaznivého počasia venovať zvýšenú pozornosť

Popis trasy: túra vedie krajinársky pestrou južnou časťou Slovenského raja. Najnáročnejším úsekom je prechod romantickou tiesňavou (1)Zejmarská roklina , ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Po výstupe na okraj planiny Geravy nasleduje traverz popod Hýľ do sedla Čertova hlava, ktoré ponúka viacero pekných výhľadov. Trasa vedie z Dediniek (795 m) červenou značkou (0908) juhovýchodným smerom. Vyberieme sa po asfaltovej ceste popri vodnej nádrži Palcmanská Maša a pred hotelom odbočíme doľava a hore. Prejdeme popri chate Horskej služby do lesa na úpätie lyžiarskych svahov. Do osady Biele Vody (780 m) sa dostaneme po okraji zjazdovej trate. Pri rázcestí odbočíme doľava a hore na modro značkovaný chodník vedúci popri potoku do tiesňavy Zejmarská roklina. Pomocou technických pomôcok prekonáme vodopády Kpt. Jána Nálepku. Po krátkom, avšak náročnom prechode tiesňavou vystúpime v jej závere už miernejšie hore lesom. Popri vyvieračke Zejmarská studňa prídeme na okraj rozsiahlej krasovej planiny k rázcestiu Geravy (1 032 m). V budove vrcholovej stanice sedačkovej lanovky z Dediniek je možnosť občerstvenia. Ďalej prejdeme lesným a lúčnym prostredím planiny na jej východný okraj. Pokračujeme severovýchodným smerom po zeleno značkovanej lesnej ceste (5723). Prej-deme pohodlne cez viaceré lúky na okraj planiny k rázcestiu Predný Hýľ (1 045 m). Pokračujeme žltou značkou (8743) okolo rázcestia Zadný Hýľ (1 037 m). Trasa traverzuje väčšinou lesom do vyhliadkového sedla (2) Čertova hlava (1 051 m), kde odbočíme doprava a dolu na červenú značku (0908). Asi po 1,5 km sa dostaneme z lesnej cesty doprava na chodník. Polootvoreným terénom zostúpime k rázcestiu Chotárna dolka (880 m). Pokračujeme červeno značkovanou lesnou cestou, ktorá vedie do otvoreného terénu v sedle Okrúhla jama s viacerými peknými výhľadmi. Cez lúky zostúpime do osady Biele Vody (780 m). Návrat do Dediniek absolvujeme podobne ako v úvode trasy po červenej značke. Dedinky (795 m) ponúkajú viacero možností ubytovania a občerstvenia.

1. Zejmarská roklina (národná prírodná rezervácia) jediná sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja s výrazne členitým reliéfom, množstvom brál, previsov a skalných stupňov a niekoľkými vodopádmi v juhovýchodnom úbočí planiny Geravy (830 až 1 070 m). Prameňom potoka pretekajúceho roklinou je mohutná vyvieračka – Zejmarská studňa. Rastú tu jedľové bučiny a jaseňové javoriny s výskytom chránených druhov rastlín (poniklec slovenský, jelení jazyk celistvolistý). Tiesňavu sprístupnili v roku 1963 jednosmerným turistickým chodníkom vedúcim proti toku potoka.

2. Čertova hlava sedlo medzi Hýľom a Haniskovou s veľmi dobrým výhľadom. Pôvodne ním prechádzala lanovka dopravujúca rudu z Mlynkov nad Hutou do Vojtechovej osady. Sedlo Čertova hlava je križovatkou červeného a žltého turistického chodníka. Vedie ním aj cyklistická trasa.

Tiesňavou Veľký Sokol

velky-sokol

Podlesok – Píla – Veľký Sokol – Glac – Pod Vtáčím hrbom – Podlesok

Poloha: Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Podlesok – Píla 1 hod. – Veľký Sokol-ústie 1/2 hod. – Glacká cesta 2 1/2 hod. – Glac 1/4 hod. – Malá poľana 1/2 hod. – Suchá Belá-vrch 1/2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Podlesok 1 hod
Spolu: 6 3/4 hod
Prevýšenie: 440 m

Náročnosť: náročná okružná túra s dĺžkou 21 km a exponovaným výstupom cez tiesňavu, ktorý zabezpečujú rebríky, stúpadlá, reťaze a mostíky. Vyžaduje si zvýšenú opatrnosť. Výstup je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Úvod a záver trasy vedú pohodlným terénom väčšinou po lesných cestách. Trasa je dobre značkovaná, zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.

Popis trasy: výlet patrí medzi veľmi atraktívne, avšak zároveň dosť náročné trasy. Umožňuje spoznať rozmanitosť viacerých zákutí Slovenského raja. V úvode prechádza veľkou časťou širokej doliny Veľkej Bielej vody. Najatraktívnejším a najnáročnejším úsekom je výstup najdlhšou tiesňavou Slovenského raja – tiesňavou Veľký Sokol v, fascinujúcim terénom cez viacero vodopádov a kaskád, ktoré sú súčasťou NPR Sokol u. Trasa v úvode vedie po zelenej značke (5724) západným smerom, neskôr smer zmení na juhozápadný a vstúpi do doliny Veľkej Bielej vody. Začneme pri autokempingu v Podlesku (550 m), prejdeme okolo oplotenia a neskôr lesným chodníkom popri potoku. V krátkom zúžení doliny zdoláme kaňonovitý úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Prejdeme okolo rekreačných objektov a vydáme sa hore a doprava na asfaltovú cestu vedúcu do osady Píla (581 m). Od rázcestia pokračujeme po zelenej značke. Poľnou cestou vedúcou popod les prídeme k horárni. Na rázcestí Veľký Sokol-ústie (610 m) odbočíme z doliny doľava na žltú značku (8772), ktorá vedie do tiesňavy Veľký Sokol. Po rozvetvenie dolín pôjdeme pohodlnou lesnou cestou popri potoku. Asi po 1/2 hod. (pri najbližšom rozvetvení) odbočíme doľava do riečiska, kde sa začína exponovaný prechod tiesňavou. Čoraz strmším stúpaním brehmi potoka a riečiskom sa dostaneme do zúženia Kamenné vráta,pričom využijeme viaceré technické pomôcky. Minieme niekoľko vyvieračiek a prekonáme Malé kaskády a Malý vodopád. Neskôr zdoláme Veľké kaskády a Veľký vodopád. Pokračujeme riečiskom do záverečného zúženia tiesňavy – Rothovej rokliny, kde odbočíme od potoka doľava a krátkym strmým výstupom cez les prídeme k rázcestiu Glacká cesta (899 m). Pokračujeme doľava lesnou Glackou cestou po červenej značke (0910). Prechod lúčnym a lesným prostredím planiny Glac patrí k príjemným a oddychovým častiam túry. Stúpanie lesom na okraj planiny sa končí na lúke pri rázcestí Glac- bývalá horáreň (990 m), odkiaľ pôjdeme po červenej značke pohodlne ďalej zalesnenou časťou krasovej planiny k rázcestiu Malá poľana (990 m). Pokračujeme modrou značkou (2829) lúčnym prostredím planiny k rázcestiu Glac-Malá poľana (992 m). Otvorí sa nám pekný výhľad na Havraniu skalu. Ďalej pôjdeme modrou značkou po úzkej asfaltovej ceste vedúcej cez les k rázcestiu Suchá Belá- vrch (959 m). Prejdeme na žltú značku (8890) a pohodlne klesneme ešte vždy lesnou Glackou cestou k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Pokračujeme doľava červenou značkou (0911). Zostup vedie okolo rázcestia Nad Podleskom do osady Podlesok (550 m), kde sa po náročnej túre môžeme občerstviť.

1. Sokol (národná prírodná rezervácia) strmé kaňonovité doliny Veľký a Malý Sokol so stenami vysokými až 300 m, s nadmorskou výškou 620 až 1 114 m a krasovými javmi a vodopádmi. Zvislé skalné steny tiesňavu zvierajú na šírku približne 1 m. Predmetom ochrany sú aj zachované lesné a skalné spoločenstvá so zriedkavou flórou (plesnivec alpínsky, prvosienka holá) a faunou (medveď hnedý, orol krikľavý).

2. Veľký Sokol mohutná 4 km dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac, ktorá prekonáva spád 350 m. Končí sa romantickou Rothovou roklinou pomenovanou po M. Rothovi, priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji, ktorý 20. augusta 1898 spolu s priateľmi uskutočnil prvý prechod roklinou. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená fotografom V. Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Forbergove fotografie boli prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja. V roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky. Najromantickejšie miesto sa volá Kamenná brána, kde zvislé skalné steny zvierajú tiesňavu na šírku približne 1 m.

3. Malý Sokol turisticky neprístupná tiesňava s rovnomenným potokom. Od Veľkého Sokola ju oddeľuje chrbát Kalvárie. Tiesňava pôvodne mala vodopády a kaskády, ktoré v tridsiatych rokoch 20. storočia pre výstavbu cesty na zvážanie dreva bezohľadne zničili. Ako prví prešli tiesňavou M. Roth, M. Karolíny a B. Hajtsch 15. augusta 1899.

Tiesňavou Piecky

piecky

Podlesok – Píla – Piecky – Pod Vtáčím hrbom – Nad Podleskom – Podlesok

Poloha: Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Podlesok – Píla 1 hod. – Suchá Belá-vrch 2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Nad Podleskom 1/2 hod. – Podlesok 1/2 hod
Spolu: 4 1/2 hod
Prevýšenie: 409 m

Náročnosť: stredne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Piecky zabezpečujú technické pomôcky a vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Úvod a záver trasy vedú pohodlným terénom po lesných cestách a chodníkoch. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.

Popis trasy: túra umožňuje spoznať jednu z dvoch západne ležiacich tiesňav Slovenského raja. V úvode vedie širokou riečnou dolinou Veľkej Bielej vody, krátko aj kaňonovitým úsekom. Najatraktívnejšou, avšak zároveň aj najnáročnejšou časťou túry je výstup tiesňavou Piecky u, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Prechod tiesňavou zabezpečujú rebríky, stúpadlá a reťaze. Na začiatku trasa vedie po zelenej značke (5724) nenáročným terénom do doliny Veľkej Bielej vody. Od autokempingu v Podlesku (550 m) sa vydáme západným smerom popri oplotení. Neskôr chodník pokračuje lesom popri potoku. V krátkom zúžení doliny Veľkej Bielej vody prejdeme cez kaňonovitý úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Popri rekreačných objektoch vyjdeme doprava na asfaltovú cestu, až sa dostaneme do osady Píla (581 m). Na rázcestí opustíme dolinu a pokračujeme 66doľava na žltú značku (8890), ktorá nás privedie do tiesňavy Piecky. Chodníkom popri potoku vystúpime najprv mierne hore širšou Bielou dolinou. Pri najbližšom rozvetvení odbočíme doľava do doliny Stredné Piecky, kde sa začína náročný výstup tiesňavou. Najprv prejdeme cez mohutný Veľký vodopád. Pokračujeme riečiskom cez Kaskády k ďalšiemu rozvetveniu menších dolín, odkiaľ sa vydáme hore a doprava cez Terasový vodopád. Pôjdeme riečiskom, neskôr vystúpime strmo hore svahom na zvážnicu. Pokračujeme doľava a po nenáročnej lesnej ceste prídeme k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959 m). Pokračujeme Glackou cestou (žltá značka) po okraji planiny Glac. Nenáročný zostup lesnou Glackou cestou vedie k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Pokračujeme po červeno značkovanej Glackej ceste (0911) doľava. Pohodlný zostup popri rázcestí Nad Podleskom (700 m) zakončíme v osade Podlesok (550 m). Variant: Návrat do osady Podlesok možno spestriť občerstvením a prehliadkou kartuziánskeho kláštora v Kláštorisku. Na rázcestí Pod Vtáčím hrbom odbočíme doprava a červenou značkou (0911) pohodlne zostúpime do Kláštoriska (744 m). Ak sa z neho chceme čo najkratšou cestou dostať do osady Podlesok, musíme sa vybrať po zelenej značke (5726) cez Hrdlo Hornádu (spolu: 5 hod.)

1. Piecky (národná prírodná rezervácia) typická krasová tiesňava na západnom okraji planiny Glac (600 až 1 000 m). Tvorí ju bohato členený reliéf s mnohými vodopádmi, skalnými stupňami, kaskádami a bralnatými skupinami. Víriaca voda pod vodopádmi vymodelovala niekoľko skalných výklenkov do tvaru pecí, ktoré dali tiesňave meno. V Pieckach sú dva vodopády – Veľký vodopád (12 m) a Terasový vodopád (10 m), ktorý vznikol prepadom stropu jaskyne. Chránia sa tu najmä zachované lesné porasty, vápencové bučiny, bukové jedliny a reliktné vápencové boriny na výrazne členenom reliéfe. Na skalách Piecok hojne kvitne vzácna prvosienka holá a soldanelka uhorská. Prvý prechod tiesňavou sa pripisuje A. Mervayovi so spoločníkmi v roku 1911. Turistický chodník vedie proti toku potoka.

Tiesňavou Suchá Belá

sucha-bela

Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Podlesok

Poloha: Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Podlesok – Suchá Belá–vrch 2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Kláštorisko 1/2 hod. – Pod Kláštoriskom 1/4 hod. – Hrdlo Hornádu 3/4 hod. – Podlesok 1/4 hod
Spolu: 4 1/4 hod
Prevýšenie: 409 m

Náročnosť: pomerne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá zabezpečujú rebríky, reťaze, stúpadlá a lávky. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Zvyšok trasy vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Trasa je dobre značkovaná, avšak zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.

Popis trasy: túra ponúka fascinujúci prechod tiesňavou Suchá Belá u, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Náročný prechod tajomným svetom kaskád, vodopádov a roklín zabezpečujú technické pomôcky. Od smerovníka pred recepciou autokempingu v Podlesku (550 m) vstúpime po zelenej značke (5725) do tiesňavy Suchá Belá. Krátko pôjdeme južným smerom po lúke popri oplotení autokempingu. Neskôr zostúpime do riečiska Suchej Belej a pokračujeme lesom. Úvodný, menej náročný úsek vedie po chodníku. Pomocou drevených lávok pôjdeme striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov, kde sa začína exponovaný výstup. Nad Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto (tzv. Roklina). Rebríkom a cez skalné okno sa dostaneme ponad Okienkový vodopád a ďalej pôjdeme rozšírenou časťou ku Korytovému vodopádu. Pokračujeme popri Bočnom vodopáde opäť do zúženia tiesňavy (tzv. Kaskády). Trasa ďalej vedie miernejšie hore popri potoku širšou časťou tiesňavy. Na záver nás čaká strmšie stúpanie zalesneným ponorným riečiskom. Pri studničke vyjdeme na úzku asfaltovú cestu doľava a zakrátko prídeme k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959 m). Výstup sa končí na okraji výraznej planiny Glac v. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou a po žltej značke (8890) mierne klesneme k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Zídeme z Glackej cesty a pokračujeme doprava červenou značkou (0911). Pohodlne klesneme lesnou cestou a cez zalesnenú časť planiny Glac sa priblížime k jej najvýchodnejšiemu lúčnemu bodu – Kláštorisku (770 m). Rekreačná oblasť ponúka občerstvenie a prehliadku rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. Z obľúbeného oddychového miesta pokračujeme zelenou značkou (5726) severozápadným smerom. Výraznou sypanou cestou prejdeme cez lúku, za ktorou nás čaká zostup lesom k rázcestiu Pod Kláštoriskom (740 m). Odbočíme doprava a z lesnej cesty zídeme na chodník. Vydáme sa po zelenej značke cez les, v závere prejdeme popri rekreačnom stredisku k rázcestiu Hrdlo Hornádu (528 m). Sútok Veľkej Bielej vody a Hornádu je zároveň začiatkom kaňonovitého toku Hornádu. Pokračujeme modrou značkou (2819) západným smerom po chodníku popri potoku, neskôr pôjdeme úzkou asfaltovou cestou do osady Podlesok (550 m). Niektoré z chát a autokemping ponúkajú občerstvenie a ubytovanie. Variant: Túru možno skrátiť, ak pôvodnú trasu opustíme na rázcestí Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ zostúpime po červenej značke (0911) Glackou cestou, po ktorej sa o 1 hod. dostaneme do osady Podlesok (spolu: 3 1/2 hod.).

1. Suchá Belá (národná prírodná rezervácia) jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja s nadmorskou výškou 550 až 950 m a výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná). Je príkladom spätnej erózie s prekrásnymi vodopádmi (Misové vodopády, Okienkový vodopád), krútňavovými hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa. Začína sa na severnom okraji planiny Glac. Na vzdialenosť 2,5 km klesá o 400 m. Potok, ktorý ňou tečie, sa v dolnej časti stráca v ponore. Dno pod ponorom je zvyčajne suché, čo zdôvodňuje pomenovanie rokliny.

2. Glac najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji s rozlohou približne 3 km2. V jej svahoch vznikli takmer všetky najatraktívnejšie tiesňavy pohoria – na východe Kyseľ a Sokolia dolina, na západe Veľký Sokol a Piecky, na severe Suchá Belá, Kláštorská roklina a Zelená dolina (turisticky neprístupná). Nad údolím Bieleho potoka sa nachádzajú najznámejšie jaskyne planiny – Medvedia jaskyňa a Zlatá diera. Planina Glac a jej výbežky tvoria ústredný orientačný priestor, vyúsťuje tu podstatná časť značkovaných turistických chodníkov.

Prielomom Hornádu – východ

mrielom-hornadu-vychod-2

Čingov – Pod Tomášovským výhľadom – Letanovský mlyn – Kláštorisko – Čingov

Poloha: Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod: Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Čingov – Biely potok–ústie 1/2 hod. – Pod Tomášovským výhľadom 1/4 hod. – Letanovský mlyn 3/4 hod. – Kláštorisko 1 hod. – Kyseľ-ústie 1/2 hod. – Biely potok-ústie 3/4 hod. – Čingov 1/2 hod.
Spolu: 4 1/4 hod
Prevýšenie: 280 m

Náročnosť: stredne náročná okružná túra. Najnáročnejšie sú krátke úseky v Prielome Hornádu zabezpečené technickými pomôckami. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Pomerne namáhavý je výstup do Kláštoriska a následný zostup k Bielemu potoku a krátke úseky v doline Tomášovská Belá zaistené lávkami. Ostatné úseky vedú nenáročným terénom. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, avšak po celý čas si treba všímať častú zmenu farby turistických značiek.

Popis trasy: stredne náročná okružná túra. Najnáročnejšie sú krátke úseky v Prielome Hornádu zabezpečené technickými pomôckami. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Pomerne namáhavý je výstup do Kláštoriska a následný zostup k Bielemu potoku a krátke úseky v doline Tomášovská Belá zaistené lávkami. Ostatné úseky vedú nenáročným terénom. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá, avšak po celý čas si treba všímať častú zmenu farby turistických značiek. Základná trasa: Túra umožňuje spoznať východnú časť Prielomu Hornádu u, ktorá je súčasťou NPR Prielom Hornádu. Vystupuje na lúčnu planinu Kláštorisko. Toto rekreačné stredisko ležiace v centre severnej časti Slovenského raja je najvýchodnejšou časťou rozľahlej planiny Glac. V závere výlet zahŕňa prechod malebnou dolinou Tomášovská Belá zabezpečenou mostíkmi a rebríkmi. Začneme od ústrednej orientácie v Čingove (490 m) a vydáme sa po modrej značke (2829) západným smerom proti toku Hornádu. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou vedúcou cez rozšírenú časť Prielomu Hornádu popod skalné útvary Kazateľnica, Ihla a Tomášovský výhľad. Od rázcestia Biely potok-ústie (510 m) smerujeme doprava cez mostík, kde modrá značka krátko vedie spolu so zelenou značkou k smerovníku Biely potok-rázcestie (524 m). Ďalej pôjdeme po zelenej značke (5723) a cez mostík sa dostaneme na rázcestie Pod Tomášovským výhľadom. Pokračujeme po modrej značke (2819) príťažlivým, avšak náročným prechodom časťou Prielomu Hornádu zabezpečenou mostíkmi, reťazami a stúpadlami. Postupne prejdeme cez mostík Nad úžinou k stúpadlám Nad tíšinou. Neskôr nás čakajú stúpadlá Pri jaskyni a v závere prejdeme cez stúpadlá Pod mlynom. Od prameňa pokračujeme pohodlnou lesnou cestou do rekreačnej oblasti Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu. Na rázcestí v Letanovskom mlyne (513 m) opustíme pred kamenným kartuziánskym mostom Prielom Hornádu. Odbočíme doľava po červenej značke (0911). Strmšie vystúpime lesným chodníkom a neskôr miernejšie prídeme lesnou cestou do Kláštoriska (770 m), ktoré ponúka možnosť občerstvenia a prehliadky rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. V ďalšej časti výletu pokračujeme od rázcestia v Kláštorisku po žltej značke (8886) k rázcestiu Kláštorisko-lúka (785 m). Odbočíme doprava a žltou značkou strmo klesneme do doliny Tomášovská Belá. Od rázcestia Kyseľ-ústie (556 m) smerujeme doľava po zelenej značke (5723). Tento náročnejší úsek zdoláme pomocou mostíkov a lávok. Stále pôjdeme popri Bielom potoku. Od rázcestia Biely potok-ústie pokračujeme po modrej značke (2829) späť do Čingova (490 m). Viaceré chaty a hotely v tejto osade ponúkajú možnosť občerstvenia a ubytovania.

1.Prielom Hornádu (národná prírodná rezervácia) jeden z najznámejších a najkrajších kaňonov na Slovensku. Začína sa Hrdlom Hornádu južne od Hrabušíc v Hornádskej kotline a končí sa pod letoviskom Čingov pri Smižanoch. V približne 13 km dlhom úseku sa rieka zarezáva až do hĺbky 150 m do okrajovej severnej časti Slovenského raja, ktorú tvoria prevažne triasové vápence. Najnavštevovanejším miestom je Tomášovský výhľad. V najdivokejšom mieste nazývanom Železná brána sa tiesňava zužuje na 10 až 15 m a rieku z oboch strán zvierajú skalné steny. Vznikla procesom antecendencie, keď sa územie, ktorým rieka tiekla, zdvíhalo a Hornád sa doň zarezával. V časti od Hrdla Hornádu po Ľudmianku sa vytvorili zaklesnuté meandre. Územie je zaujímavé aj z vegetačného hľadiska s listnatými stromami na južne exponovaných svahoch a ihličnanmi na severných úbočiach (na strmých svahoch kaňonu sú porasty reliktných borín) a mnohými chránenými druhmi (lykovec voňavý, prilbica jedhojová). Dolným úsekom doliny Hornádu vedie trasa náučného turistického chodníka s 11 informačnými tabuľami.

Na Tomášovský výhľad a cez Kláštorskú roklinu

tomasak

Čingov – Tomášovský výhľad – Letanovský mlyn – Kláštorská roklina – Kláštorisko – Čingov

Poloha: Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod: Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Čingov – Džurkovec 1/4 hod. – Tomášovský výhľad 3/4 hod. – Letanovský mlyn 3/4 hod. – Kláštorská roklina-ústie 1 hod. – Kláštorisko 1 hod. – Biely potok-ústie 1 hod. – Čingov 1/2 hod
Spolu: 5 1/4 hod
Prevýšenie: 280 m

Náročnosť: stredne náročná okružná trasa. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú najmä exponované úseky v Prielome Hornádu a Kláštorskej rokline, ktoré sú zaistené lávkami, mostíkmi, reťazami, stúpadlami a rebríkmi. Ostatná časť túry vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.

Popis trasy: trasa vystupuje na skalnú galériu Tomášovského výhľadu. Atraktívny je najmä prechod strednou časťou Prielomu Hornádu a výstup úzkou a romantickou Kláštorskou roklinou do rekreačnej oblasti Kláštorisko. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Prielom Hornádu a Kláštorská roklina sú súčasťou NPR Prielom Hornádu. Kláštorisko ležiace v najvýchodnejšom bode planiny Glac ponúka občerstvenie a prehliadku rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. Trasa na začiatku vedie po žltej turistickej značke (8737). Od ústrednej orientácie v Čingove (490 m) sa vydáme severozápadným smerom po chodníku vedúcom hore medzi chaty a neskôr cez les do autokempingu v časti Džurkovec (565 m). Od rázcestia pokračujeme doľava a po žltej značke mierne vystúpime chodníkom v svahu Ľudmanky. Zo skalných útvarov Kazateľnica a Ihla sa pred nami otvoria výhľady do Prielomu Hornádu. Výstup sa končí na skalnej terase Tomášovský výhľad u (667 m), z ktorej je nádherný výhľad. Jej skaly slúžia aj ako cvičné horolezecké terény. Pokračujeme pohodlne po žltej značke krátko lesom a neskôr okrajom lesa takisto s možnosťami pekných výhľadov do Hornádskej kotliny. V závere tejto časti nás čaká zostup lesom na lesnú cestu k potoku. Vyberieme sa doľava spolu s červenou značkou (0911) a onedlho prídeme k chatám rekreačnej oblasti Letanovský mlyn v rozšírenej časti Prielomu Hornádu. Od rázcestia Letanovský mlyn v (513 m) odbočíme pred kamenným kartuziánskym mostom doprava na modrú značku (2819), ktorá vedie do atraktívnej strednej časti Prielomu Hornádu. Náročný prechod zabezpečujú mostíky, lávky, reťaze a stúpadlá. Prejdeme cez mostík Nad mlynom a po úzkom chodníku sa dostaneme na lávku Nad stržou. Sprevádza nás zaujímavý výhľad na protiľahlý svah Ihríka. Cesta vedie smerom dolu okolo nesprístupnenej Zelenej doliny na Reťazovú lávku. Pokračujeme po chodníku a cez stúpadlá Nad Zelenou dolinou. V jej závere sa ocitneme pod stúpadlami Pri záreze a cez unikátnu Lanovú lávku prejdeme do ústia Kláštorskej rokliny (520 m), kde Prielom Hornádu opustíme. Zelená značka (5726) vedie do náročného výstupu roklinou, v ktorej bezpečnosť zaisťujú reťaze, stúpadlá a rebríky. Postupne prekonáme vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, kaskády Gusta Nedobrého, Malý vodopád a Machový vodopád. V závere vystúpime vľavo od Kartuziánskeho vodopádu do rekreačnej oblasti Kláštorisko w (770 m), ktoré poskytuje možnosť občerstvenia a prehliadku kartuziánskeho kláštora. Z Kláštoriska pokračujeme modrou značkou (2829) východným smerom. Prvá časť chodníka smeruje hore okrajom lúky, neskôr lesným chodníkom zostúpime po hrebeni Čertovej sihote s peknými výhľadmi. V závere pomocou reťazí strmšie klesneme k rázcestiu Biely potok-rázcestie (524 m). Trasa smeruje doprava po modrej značke krátko cez mostík a okolo ďalšieho rázcestia Biely potok-ústie (510 m) doľava, ďalej znova po modrej značke. Pohodlnou lesnou cestou v rozšírenej časti Prielomu Hornádu sa popod skalné útvary Tomášovský výhľad, Ihla a Kazateľnica dostaneme do Čingova (490 m), kde sa môžeme občerstviť v niektorej z chát či hotelov.

1.Tomášovský výhľad skalná terasa vysoká 146 m v južnom svahu Ludmanky s jedinečným výhľadom na dolnú časť Prielomu Hornádu a do širokého okolia. Za dobrého počasia možno na pravej strane vidieť panorámu Vysokých Tatier. Na okrajovom hrebeni bližšie k Čingovu sa nachádzajú skalné útvary Ihla a Kazateľnica. Stenu Tomášovského výhľadu po prvý raz zliezli A. Brnčal, A. Huba a E. Leschinský 8. októbra 1938. Tomášovský výhľad je stálym miestom horolezeckého výcviku a skalolezeckých pretekov. Ide o veľmi fotogenické miesto, ktoré nechýba ani v jednej publikácii o Slovenskom raji.

2.Letanovský mlyn jedno zo stredísk na severnom okraji Slovenského raja s možnosťou občerstvenia. Tvorí ho tiché zákutie s lúkou. Nachádzajú sa tu rekreačné chaty a pozostatky starého mlyna v mieste, kde do Hornádu ústi Trstený potok. Počas druhej svetovej vojny nemecká jednotka, ktorá tiahla z Letanoviec na Kláštorisko, vyhodila do povetria kartuziánsky most, ktorý sa tu nachádzal.

3.Kláštorisko jediné turistické centrum ležiace vo vnútri Slovenského raja, do ktorého sa možno dostať iba pešo. Nachádza sa na úzkej rovnomennej plošine zovretej medzi Prielomom Hornádu a tiesňavou Kyseľ. Podľa zakladacej listiny z roku 1299 kartuziáni dostali súhlas postaviť kláštor za západným múrom pevnosti, v ktorej stál kostol. V prvej polovici 15. storočia pokojný život mníchov často rušili husiti a po nich bratríci. Kartuziáni z Kláštoriska odišli v roku 1543, a tak kláštor postupne pustol a zarástol. V roku 1983 sa na Kláštorisku začal záchranný výskum. Výsledkom aktivít pamiatkarov a archeológov je pozoruhodný areál kartuziánskeho kláštora s rozlohou 1 ha citlivo vložený do nádhernej krasovej krajiny. Najzaujímavejšia prístupová cesta ku Kláštorisku vedie zo severu Kláštorskou tiesňavou. Je jednou z dvoch tiesňav, ktoré ústia priamo do Prielomu Hornádu.

Okolo Čingova

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Čingov – Lesnica – Bikšova lúka – Košiarny briežok – Sovia skala – Čingov

Poloha: Slovenský raj (sever) – východná časť
Východiskový a cieľový bod: Čingov, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Čingov – Lesnica-ústie 1/4 hod. – Bikšova lúka 3/4 hod. – Košiarny briežok 1/2 hod. – Sovia skala 1 hod. – Čingov 1/2 hod
Spolu : 3 hod
Prevýšenie : 146 m

Náročnosť: nenáročná okružná túra s málo členitým profilom. Namáhavejší je len krátky zostup zo Sovej skaly. Orientácia je vďaka dobrému značkovaniu jednoduchá.

Popis trasy: túra vedie malebným terénom krátkeho úseku Prielomu Hornádu a typickou riečnou dolinou potoka Lesnica. Prechádza rozložitou horskou lúkou Bikšová pod zalesnenými svahmi vrchu Matka Božia. V chatovej oblasti Košiarny briežok a Čingove je možnosť občerstvenia. Trasa sa začína v rekreačnej oblasti Čingov (490 m) a celá vedie po zelenej značke (5751). Od ústrednej orientácie v Čingove pokračujeme západným smerom proti toku Hornádu. Po chvíli prejdeme cez mostík k rázcestiu Lesnica – ústie (498 m). Pod strmými vápencovými svahmi Ľudmanky opustíme Prielom Hornádu a odbočíme po zelenej značke doľava. Po chodníku mierne vystúpime dolinou Lesnice u, väčšinou pôjdeme cez les. Neskôr prejdeme cez úzku drevenú lávku a asi 500 m pokračujeme po lesnej ceste vedúcej popri potoku. Odbočíme doľava na menej výraznú lesnú cestu a strmo vystúpime bočnou dolinou na lúčnu poľanu Bikšová v. Vyjdeme hore lúkou k senníku v sedle. Na tomto mieste nás čaká mierny zostup úzkou asfaltovou cestou popri lesnej škôlke do chatovej oblasti Košiarny briežok (528 m). Od rázcestia pri horárni pokračujeme po zelenej značke okolo bufetu. Neskôr (v stúpaní na severnom okraji chatovej oblasti) odbočíme z asfaltovej cesty doľava medzi chaty. Pokračujeme hore lesnou cestou a neskôr chodníkom na terasu Sovia skala w (522 m). Často navštevovaný vyhliadkový bod ponúka pohľady na Čingov v rozšírenej časti Prielomu Hornádu a na časť Hornádskej kotliny s Vysokými Tatrami v pozadí. V závere trasy prekonáme krátke, avšak strmé klesanie lesom do rekreačnej oblasti Čingov (490 m). Trasu možno v zime absolvovať aj na bežkách – okrem výstupu a zostupu zo Sovej skaly.

1.Lesnica potok vyvierajúci vo svahoch vrchov Matka Božia a Turník. Nad Čingovom sa vlieva do Hornádu. Na hornom toku má dve významné ramená – Mraznica a Špotov, a preteká tu kaňonovitým úsekom (tzv. Tesnina).

2.Bikšová (aj Bikšova lúka) poľana rozprestierajúca sa južne od Čingova v nadmorskej výške 580 m. Preteká ňou potok Mraznica.

3.Sovia skala skalná galéria severovýchodného výbežku Čingovej tvorí významný vyhliadkový bod nad Čingovom.Pomenovanie dostala vďaka výskytu sov. Je obľúbeným miestom vychádzok z Čingova.