Dedinky – Geravy – Občasný prameň – Havrania skala – Stratená – Dedinky
Poloha: Slovenský raj (juh) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Dedinky, zastávka SAD, zastávka ŽSR
Časový rozvrh: Dedinky – Geravy 1 hod. – Malý Zajf 1/2 hod. – Veľký a Malý Zajf 1/2 hod. – Občasný prameň 1/2 hod. – Havrania skala 1/2 hod. – Občasný prameň 1/4 hod. – Stratená 3/4 hod. – Stratenská píla 1/4 hod. – Dedinky 3/4 hod
Spolu : 4 3/4hod
Prevýšenie: 368 m
Náročnosť: stredne náročná okružná túra. Namáhavé je kratšie, avšak strmé stúpanie na planinu Geravy a výstup od Občasného prameňa na Havraniu skalu. Ostatné úseky vedú pohodlným terénom s jednoduchou orientáciou, zvýšenú pozornosť však treba venovať častej zmene farby turistického značkovania.
Popis trasy : túra umožňuje obdivovať rozmanitosť južnej časti Slovenského raja. Výlet zahŕňa výstup na krasovú planinu Geravy a prechod príťažlivým prostredím PR Malý Zajf. Od PP Občasný prameň sa možno dostať na skalný vyhliadkový vrch Havrania skala, ktorý je súčasťou rovnomennej prírodnej rezervácie. Záver túry ponúka horskú banícku obec Stratená a romantické prostredie okolia Stratenskej píly. Začneme v Dedinkách (795 m) na zelenej značke (5723), ktorá smeruje hore obcou popri kostole. Pokračujeme cez lúky pod Gačovskou skalou a neskôr lesom, kde strmšie prejdeme popod sedačkovú lanovku. Záver výstupu k hornej stanici sedačkovej lanovky je miernejší. Úvod túry si môžeme spestriť použitím lanovky. Vo vrcholovej stanici je v letných mesiacoch možnosť občerstvenia. Od rázcestia na planine Geravy u (1 032 m) pokračujeme žltou značkou (8769) západným smerom. Žltá značka krátko vedie spolu s červenou značkou (0910), onedlho však odbočuje doľava. Stále po žltej značke strmo klesneme k rázcestiu Malý Zajf v (900 m). Pokračujeme mierne dolu lúčnou dolinou Malý Zajf. Na rázcestí Veľký a Malý Zajf (818 m) odbočíme doprava po žltej značke. Krátko mierne vystúpime dolinou Veľký Zajf po úzkej asfaltovej ceste, z ktorej neskôr odbočíme doľava ponad potok. Prekonáme strmšie stúpanie k Občasnému prameňu w (960 m). Žltou značkou strmo vystúpime na vyhliadkový vrch Havrania skala (1 153 m) so strmými stenami. Potešíme sa prekrásnym výhľadom na planiny Slovenského raja a okolité pohoria. Trasa sa vracia k Občasnému prameňu (960 m) a pokračuje po zelenej značke (5727) šikmo cez les popod Havraniu skalu na lúku. Neskôr strmo zostúpime do Stratenej (805 m), odkiaľ pokračujeme Stratenskou dolinou východným smerom po červenej značke (0908) vedúcej po ľavom brehu Hnilca. Po Stratenskú pílu pôjdeme po asfaltovej ceste. Pekné okolie chatovej osady umocňuje úzke dno doliny zaliatej vodnou nádržou Palcmanská Maša. Od rázcestia Stratenská píla (785 m) sa vyberieme po červenej značke. Pôjdeme po brehu vodnej nádrže a krátkym výstupom cez les sa vrátime do Dediniek (795 m), kde využijeme možnosť občerstvenia. Časťou tejto trasy prechádzajú aj náučné chodníky so zaujímavými informačnými panelmi.
1. Geravy rozľahlá planina na juhu Slovenského raja s množstvom povrchových krasových útvarov. Jej ohraničenie tvorí Suchý vrch, Červená skala, Holý kameň a Gačovská skala. Striedajú sa tu horské lúky a polianky s lesíkmi a hájikmi. Severné svahy sú prevažne husto zalesnené, mierne klesajú do dolín a tvoria záver doliny Bieleho potoka. Južné svahy strmými zrázmi padajú do údolia Hnilca.
2. Malý Zajf (prírodná rezervácia) lokalita zameraná na ochranu nivy so slatinnými a s mokraďovými spoločenstvami, v ktorých dominuje žltohlav európsky, prvosienka pomúčená, vŕba rozmarinolistá, tučnica obyčajná, jazyčník sibírsky a iné. Niva nadväzuje na lesné spoločenstvá so zastúpením významných až jedinečných rastlín a živočíchov. Územie je vhodným biotopom viacerých druhov vtákov a obojživelníkov. 3.Občasný prameň prírodná rarita Slovenského raja. Ako vyplýva z názvu, voda vyviera na povrch len v istých časových intervaloch. Podzemné priestory tu majú tvar obráteného písmena V a voda začína vytekať až po ich naplnení. Časové intervaly medzi jednotlivými výtokmi a množstvo vytečenej vody nie sú rovnaké, závisia od množstva pozemných vôd a zrážok. Existencia prameňa bola známa už pred 130 rokmi, jeho hydrologické pomery opísal aj geológ Dionýz Štúr.