Východiskový bod : Podlesok

Podlesok – Píla – Veľký Sokol – Glac – Pod Vtáčím hrbom – Podlesok

Poloha: Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Podlesok – Píla 1 hod. – Veľký Sokol-ústie 1/2 hod. – Glacká cesta 2 1/2 hod. – Glac 1/4 hod. – Malá poľana 1/2 hod. – Suchá Belá-vrch 1/2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Podlesok 1 hod
Spolu: 6 3/4 hod
Prevýšenie: 440 m

Náročnosť: náročná okružná túra s dĺžkou 21 km a exponovaným výstupom cez tiesňavu, ktorý zabezpečujú rebríky, stúpadlá, reťaze a mostíky. Vyžaduje si zvýšenú opatrnosť. Výstup je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Úvod a záver trasy vedú pohodlným terénom väčšinou po lesných cestách. Trasa je dobre značkovaná, zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.

Popis trasy: výlet patrí medzi veľmi atraktívne, avšak zároveň dosť náročné trasy. Umožňuje spoznať rozmanitosť viacerých zákutí Slovenského raja. V úvode prechádza veľkou časťou širokej doliny Veľkej Bielej vody. Najatraktívnejším a najnáročnejším úsekom je výstup najdlhšou tiesňavou Slovenského raja – tiesňavou Veľký Sokol v, fascinujúcim terénom cez viacero vodopádov a kaskád, ktoré sú súčasťou NPR Sokol u. Trasa v úvode vedie po zelenej značke (5724) západným smerom, neskôr smer zmení na juhozápadný a vstúpi do doliny Veľkej Bielej vody. Začneme pri autokempingu v Podlesku (550 m), prejdeme okolo oplotenia a neskôr lesným chodníkom popri potoku. V krátkom zúžení doliny zdoláme kaňonovitý úsek Tesnina zabezpečený technickými pomôckami. Prejdeme okolo rekreačných objektov a vydáme sa hore a doprava na asfaltovú cestu vedúcu do osady Píla (581 m). Od rázcestia pokračujeme po zelenej značke. Poľnou cestou vedúcou popod les prídeme k horárni. Na rázcestí Veľký Sokol-ústie (610 m) odbočíme z doliny doľava na žltú značku (8772), ktorá vedie do tiesňavy Veľký Sokol. Po rozvetvenie dolín pôjdeme pohodlnou lesnou cestou popri potoku. Asi po 1/2 hod. (pri najbližšom rozvetvení) odbočíme doľava do riečiska, kde sa začína exponovaný prechod tiesňavou. Čoraz strmším stúpaním brehmi potoka a riečiskom sa dostaneme do zúženia Kamenné vráta,pričom využijeme viaceré technické pomôcky. Minieme niekoľko vyvieračiek a prekonáme Malé kaskády a Malý vodopád. Neskôr zdoláme Veľké kaskády a Veľký vodopád. Pokračujeme riečiskom do záverečného zúženia tiesňavy – Rothovej rokliny, kde odbočíme od potoka doľava a krátkym strmým výstupom cez les prídeme k rázcestiu Glacká cesta (899 m). Pokračujeme doľava lesnou Glackou cestou po červenej značke (0910). Prechod lúčnym a lesným prostredím planiny Glac patrí k príjemným a oddychovým častiam túry. Stúpanie lesom na okraj planiny sa končí na lúke pri rázcestí Glac- bývalá horáreň (990 m), odkiaľ pôjdeme po červenej značke pohodlne ďalej zalesnenou časťou krasovej planiny k rázcestiu Malá poľana (990 m). Pokračujeme modrou značkou (2829) lúčnym prostredím planiny k rázcestiu Glac-Malá poľana (992 m). Otvorí sa nám pekný výhľad na Havraniu skalu. Ďalej pôjdeme modrou značkou po úzkej asfaltovej ceste vedúcej cez les k rázcestiu Suchá Belá- vrch (959 m). Prejdeme na žltú značku (8890) a pohodlne klesneme ešte vždy lesnou Glackou cestou k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Pokračujeme doľava červenou značkou (0911). Zostup vedie okolo rázcestia Nad Podleskom do osady Podlesok (550 m), kde sa po náročnej túre môžeme občerstviť.

1. Sokol (národná prírodná rezervácia) strmé kaňonovité doliny Veľký a Malý Sokol so stenami vysokými až 300 m, s nadmorskou výškou 620 až 1 114 m a krasovými javmi a vodopádmi. Zvislé skalné steny tiesňavu zvierajú na šírku približne 1 m. Predmetom ochrany sú aj zachované lesné a skalné spoločenstvá so zriedkavou flórou (plesnivec alpínsky, prvosienka holá) a faunou (medveď hnedý, orol krikľavý).

2. Veľký Sokol mohutná 4 km dlhá tiesňava na západnom okraji planiny Glac, ktorá prekonáva spád 350 m. Končí sa romantickou Rothovou roklinou pomenovanou po M. Rothovi, priekopníkovi turistiky v Slovenskom raji, ktorý 20. augusta 1898 spolu s priateľmi uskutočnil prvý prechod roklinou. O mesiac neskôr tá istá skupina doplnená fotografom V. Forbergerom prešla tiesňavou druhýkrát. Forbergove fotografie boli prvými zábermi z tiesňav Slovenského raja. V roku 1956 namontovali členovia Horskej služby v tiesňave prvé kovové rebríky. Najromantickejšie miesto sa volá Kamenná brána, kde zvislé skalné steny zvierajú tiesňavu na šírku približne 1 m.

3. Malý Sokol turisticky neprístupná tiesňava s rovnomenným potokom. Od Veľkého Sokola ju oddeľuje chrbát Kalvárie. Tiesňava pôvodne mala vodopády a kaskády, ktoré v tridsiatych rokoch 20. storočia pre výstavbu cesty na zvážanie dreva bezohľadne zničili. Ako prví prešli tiesňavou M. Roth, M. Karolíny a B. Hajtsch 15. augusta 1899.

Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Podlesok

Poloha: Slovenský raj (sever) – západná časť
Východiskový a cieľový bod: Podlesok, zastávka SAD, parkovisko
Časový rozvrh: Podlesok – Suchá Belá–vrch 2 hod. – Pod Vtáčím hrbom 1/2 hod. – Kláštorisko 1/2 hod. – Pod Kláštoriskom 1/4 hod. – Hrdlo Hornádu 3/4 hod. – Podlesok 1/4 hod
Spolu: 4 1/4 hod
Prevýšenie: 409 m

Náročnosť: pomerne náročná okružná túra. Exponované úseky v tiesňave Suchá Belá zabezpečujú rebríky, reťaze, stúpadlá a lávky. Vyžadujú si zvýšenú opatrnosť. Prechod tiesňavou je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka! Zvyšok trasy vedie po pohodlných lesných cestách a chodníkoch. Trasa je dobre značkovaná, avšak zvýšenú pozornosť treba venovať častej zmene farby turistických značiek.

Popis trasy: túra ponúka fascinujúci prechod tiesňavou Suchá Belá u, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Náročný prechod tajomným svetom kaskád, vodopádov a roklín zabezpečujú technické pomôcky. Od smerovníka pred recepciou autokempingu v Podlesku (550 m) vstúpime po zelenej značke (5725) do tiesňavy Suchá Belá. Krátko pôjdeme južným smerom po lúke popri oplotení autokempingu. Neskôr zostúpime do riečiska Suchej Belej a pokračujeme lesom. Úvodný, menej náročný úsek vedie po chodníku. Pomocou drevených lávok pôjdeme striedavo po oboch brehoch a riečisku potoka až pod roklinu Misových vodopádov, kde sa začína exponovaný výstup. Nad Misovými vodopádmi prejdeme riečiskom cez najužšie miesto (tzv. Roklina). Rebríkom a cez skalné okno sa dostaneme ponad Okienkový vodopád a ďalej pôjdeme rozšírenou časťou ku Korytovému vodopádu. Pokračujeme popri Bočnom vodopáde opäť do zúženia tiesňavy (tzv. Kaskády). Trasa ďalej vedie miernejšie hore popri potoku širšou časťou tiesňavy. Na záver nás čaká strmšie stúpanie zalesneným ponorným riečiskom. Pri studničke vyjdeme na úzku asfaltovú cestu doľava a zakrátko prídeme k rázcestiu Suchá Belá-vrch (959 m). Výstup sa končí na okraji výraznej planiny Glac v. Pokračujeme pohodlnou lesnou cestou a po žltej značke (8890) mierne klesneme k rázcestiu Pod Vtáčím hrbom (915 m). Zídeme z Glackej cesty a pokračujeme doprava červenou značkou (0911). Pohodlne klesneme lesnou cestou a cez zalesnenú časť planiny Glac sa priblížime k jej najvýchodnejšiemu lúčnemu bodu – Kláštorisku (770 m). Rekreačná oblasť ponúka občerstvenie a prehliadku rekonštruovaného kartuziánskeho kláštora. Z obľúbeného oddychového miesta pokračujeme zelenou značkou (5726) severozápadným smerom. Výraznou sypanou cestou prejdeme cez lúku, za ktorou nás čaká zostup lesom k rázcestiu Pod Kláštoriskom (740 m). Odbočíme doprava a z lesnej cesty zídeme na chodník. Vydáme sa po zelenej značke cez les, v závere prejdeme popri rekreačnom stredisku k rázcestiu Hrdlo Hornádu (528 m). Sútok Veľkej Bielej vody a Hornádu je zároveň začiatkom kaňonovitého toku Hornádu. Pokračujeme modrou značkou (2819) západným smerom po chodníku popri potoku, neskôr pôjdeme úzkou asfaltovou cestou do osady Podlesok (550 m). Niektoré z chát a autokemping ponúkajú občerstvenie a ubytovanie. Variant: Túru možno skrátiť, ak pôvodnú trasu opustíme na rázcestí Pod Vtáčím hrbom. Odtiaľ zostúpime po červenej značke (0911) Glackou cestou, po ktorej sa o 1 hod. dostaneme do osady Podlesok (spolu: 3 1/2 hod.).

1. Suchá Belá (národná prírodná rezervácia) jedna z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja s nadmorskou výškou 550 až 950 m a výraznými geomorfologickými prvkami (skalné okná). Je príkladom spätnej erózie s prekrásnymi vodopádmi (Misové vodopády, Okienkový vodopád), krútňavovými hrncami, prahmi a perejami. V porastoch prevláda smrek, borovica a jedľa. Začína sa na severnom okraji planiny Glac. Na vzdialenosť 2,5 km klesá o 400 m. Potok, ktorý ňou tečie, sa v dolnej časti stráca v ponore. Dno pod ponorom je zvyčajne suché, čo zdôvodňuje pomenovanie rokliny.

2. Glac najrozsiahlejšia planina v Slovenskom raji s rozlohou približne 3 km2. V jej svahoch vznikli takmer všetky najatraktívnejšie tiesňavy pohoria – na východe Kyseľ a Sokolia dolina, na západe Veľký Sokol a Piecky, na severe Suchá Belá, Kláštorská roklina a Zelená dolina (turisticky neprístupná). Nad údolím Bieleho potoka sa nachádzajú najznámejšie jaskyne planiny – Medvedia jaskyňa a Zlatá diera. Planina Glac a jej výbežky tvoria ústredný orientačný priestor, vyúsťuje tu podstatná časť značkovaných turistických chodníkov.