Slovenský raj

 

Naj Slovenského raja

slovensky_raj

Národný park Slovenský raj je jediný z 9 národných parkov (aj 14 chránených krajinných oblastí) Slovenska, ktorého meno nie je odvodené od geografického názvu regiónu, v ktorom sa rozprestiera; tajomnosť, krásy a história vývoja krajiny stvorili fenomén - Genius Loci, ktorý prevážil nad geografickými názvami, ktoré sú po ruke, ako napr.: Terra Lethon, Letanovské skaly, Hrabušické rokle, Vernársko-hnilecké vrchy, Stratenská hornatina, Spišsko-gemerský kras. Havranie vrchy...

Traduje sa, že menom RAJ nazvali prvýkrát kartuziánski mnísi svoj kláštor na Skale útočišťa,dnešnom Kláštorisku, keď ho po 200-ročnom pôsobení v roku 1543 opúšťali; pomenovanie SLOVENSKÝ RAJ bolo l.krát použité pred vyše 80 rokmi v časopise Krásy Slovenska č.2-3/1921

Územie Slovenského raja sa začalo chrániť od 21. 8 .1964 ako 1. slovenská chránená krajinná oblasť (CHKO Slovenský raj) v bývalej ČSR; od 1.4.1988 je Národným parkom Slovenský raj (SRNAP), ktorý je od r. 1994 zaradený do európskej siete EECONET a v národnej sieti NECONET je vedený ako biocentrum nadregionálneho významu GNÚSES; je jediný kandidát siete najlepšie manažovaných chránených území Európy PAN-Parks za Slovenska (jeden z dvoch NP zo Strednej Európy a za 6 NP Európy vybraných spomedzi 30 európskych NP)

Prvá ochrana prírody v Slovenskom raji: už v roku 1890 zriadená prísna jelenia rezervácia na ploche 11,6 km2 (Stratená, Vel'ký a Malý Sokol a Glac

Najstaršia mimovládna ochranárska organizácia pôsobiaca v Slovenskom raji a doposial' úspešne fungujúca: Speleologický klub Slovenský raj Slovenskej speleologickej spoločnosti založený r. 1964 so sídlom na Správe SRNAPu (Letná 53 Sp. N. Ves)

Najvyššie položeným miestom SRNAPu je Predná hol'a: 1.545 m n.m.

Najnižšie položeným miestom SRNAPu je hladina Hornádu pri Smižanskej Maši: 470 m n.m.

Najvzácnejšie javy: zvrat pásiem v roklinách - vertikálna klimatická a biotická inverzia a rozsiahe reliktné vápencové smrekovcové boriny viazané na strmé svahy a bralá

Najstaršie rezervácie sú NPR Vernárska tiesňava (82,94 ha) a PR Mokrá (60,2 ha) vyhlásené už v r. 1966 ako ŠPR

Najväčšou rezerváciou je NPR Kysel' s výmerou 949,97 ha s roklinou Sokolia dolina

Najvyššia koncentrácia roklín v Karpatskom oblúku: 4,4 rokl./10 km2

Najrozsiahlejšia zachovalá krasová planina: Glac, v okrajových svahoch ktorej sú vodou vyerodované najatraktívnejšie tiesňavy Slovenského raja

Najdlhšou a najmohutnejšou roklinou je roklina Vel'ký Sokol: dĺžka 4,5 km a hÍbka 300 m, celá NPR Sokol má dovedna viac než 50 jaskýň;

Najkratšou a jedinou sprístupnenou roklinou obrátenou na juh je Zejmarská roklina: 0,8 km

Najdlhší kaňon je Prielom Hornádu: 11,7 km od Hrdla Hornádu na Podlesku pri Hrabušiciach po most pri Smižanskej Maši, má aj najvyššiu druhovú diverzitu (460 druhov vyšších rastlín)

Najvyšší vodopád je Závojový vodopád v Sokolej doline: vyše 70 m

Najvvššia koncentrácia jaskýň na Slovensku: 1,8 jaskýň/km2; v SRNAPe r.2002 evidovaný celkový počet viac ako 350 jaskýň, 4 priepasti a 200 závrtov (v SR: 4.234 jaskýň a priepasti)

Naväčší jaskynný priestor na Slovensku je Rozprávkový dóm v SPD-NPP Stratenská jaskyňa (objav, 1.12.1972): plocha 9.040 m2, objem 79.017 m3, priestory o šírke do 20 m a výšky do 26 m

Najvačšia l'adová jaskyňa na Slovensku a z najvýznamnejších jaskýň Karpát najnižšie položená ľadová jaskyňa je SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa: plocha ľadu 9.722 m2, objem 110.132 m3, hrúbka 26,5 m v podzemnej dutine objemu 140.000 m3; začiatok tvorby ľadu od risskej doby ľadovej, jeho prirodzená obnova trvá 5-10 tis. rokov; prvá písomná zmienka 1864, objavená r. 1870, sprístupnená r. 1871, prvá elektricky osvetlená jaskvňa na svete r. 1881, l. koncert na podzemnom ľadovci na svete vo Vel'kej sieni za návštevy Karola Ľudovíta Habsburského v r. 1890

Najstaršia jaskyňa SRNAPu je Skalné okno a Pieskovcová jaskyňa pod Čiernym vrchom v NPR Piecky uchovávajúce 60 mil. rokov starý paleogénny monolit s objemom 350 m3

Jedinečná lokalita Svetového prírodného dedičstva v NP Slovenska: SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa, NPP Stratenská jaskyňa a PP Psie diery s celkovou dĺžkou 21. 737 m a hĺbkou 194 m v jaskynnom komplexe Duča (Cairns 2000), Stalagmitové jazero o ploche 320 m2;

Najvyššiu biodiverzitu Európy majú Kopanecké lúky 75 druhov vyšších cievnatých rasllín/m2

SRNAP je 5. foloristicky najbohatšia oblasť Slovenska 930 druhov vyšších rastlín: jediný výskyt suboceánskeho machorastu Phillonolis arnellii Husnot v Sámelovej doline, NPR Stratená (nájdený r. 2002): najoptimálnejšie podmienky výskytu západokarpatského endemita jazyčníka sibírskeho (Ligularia sibirica)

Entomologicky najdôkladnejšie preskúmané územie Slovenska: 2.177 druhov motýľov, z toho 27 endemitov nachádzajúcich sa len v SRNAPe a 2 celosvetove prvoobjavených

Najvvššia koncentrácia motýľov na Slovensku: 6,06 druhov/km2 zásluhou výskumných prác prof. Andreja Reipricha (* 31.7.1912, ,+23.2.2002; (v SR: 3.524 druhov, koncentrácia 0,06 dr/km2

Najmenší cicavce: piskor malý (Sorex minutus, 6 cm, 2-7 g), najvačší dravec: medveď hnedý (Ursus arctos, 260 kg, 8-14 ex.), najmenší vták: králik zlatohlavý (Regulus regulus, 9 cm, 7 g), najvačší vták: orol skalný (Aquila chrysaëtos, cca 4 hniezdiace páry), najkrajšie dravce: mačka divá (Felis silvestris) a rys ostrovid (Lynx lynx), populácia vydry (Lutra lutra 6-10 ex.), populácia vlka dravého (Canis lupus, 2 svorky, 12- I 8 ex.), najkontroverznejší živočích: kamzík vrchovský alpský (Rupicapra rupicapra) z umelo vysadených 6 ex. v r. 1963 dnes žije v SRNAPe cca 100 jedincov nepôvodného alpského druhu ničiacich pôvodné rastlinné biotopy; najväčšia kolónia netopiera fúzatého a Brandtovho v Európe (Myotis mystacinus/brandti) zimujúcich v SPD-NPR Dobšinská Ľadová jaskyňa: vrátane nich celkove 12 druhov Chiroptera: večemica severská (Eptesicus nilsonu), netopier pobrežný (Myotis dasycneme), netopier ostrouchý (M.blythi), ucháč svetlý (Plecotus auritus), netopier obyčajný (M.myotis), netopier riasnatý (M.nattereri)

Pieskovcový lom Ďurkovec pri Spišských Tomášovciach je paleontologická lokalita s nálezmi fosílií spred 45 mil. rokov z treťohorného mora TETHYS hlbokého do 200 m

Najstaršie osídlenie v SRNAPe Smižanské Hradisko (neolit-mladšia doba kamenná, cca 5.000 r. pr.Kr.); najstarší nález nástrojov neandertálskeho človeka (paleolit, medzil'adová doba riss/würm) zaliatych v travertínoch spodnej terasy Hincavy pri PP Hranovnické pleso - cca 70.000 rokov staré

Najbohatšia zbierka stredovekých kachlíc v Európe: sa postupne našla pri prácach na archeologickom prieskume vedenom od r. 1983 doc. M. Slivkom za podpory MVO Strom života na Kláštorisku v srdci SRNAPu, kde bol po tatárskej pohrome r.1241 na mieste nazvanom Skala útočišťa (Lapis refugii) obohnanom 1,5 km dlhým obranným valom založený 19.12.1298 kláštor kartuziánov, najtvrdšej rehole (jediná rehol'a, ktorá nebola nikdy reformovaná) a trval od r. 1307 do r. 1543 kedy sa kartuziáni presťahovali do Červeného Kláštora (teraz PIENAP)

Dodnes zachované miestne názvy dokumentuiúce prechod z pohanského ku kresťanskému rítu Sovia Skala (552 m n.m.), Matka Božia (905,8 m n.m.), Medvedia Hlava (903 m n.m.)

Najväčší nález kostí pravekého jaskvnného medveďa Ursus spelaeus: v 487 m dlhej, verejnosti nesprístupnenej NPP Medvedia jaskyňa (objavená r. 1952) a v SPD-PP Psie diery (najbohatšie nálezisko v SR) - kosti sú 15.490-17.530 rokov staré

Najväčšia vodná plocha je umelá VN Palcmanská Maša (85 ha), Z ktorej je prevod vody Hnilca do povodia rieky Slanej k PVE: v území sú zachovalé 3 tajchy: Klauzy, Blajzloch a Hanzjakuhová, z ktorých je sústava nádrží na Klauzoch zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č.444710 ako národná kultúrna pamiatka

Najdlhší cestný tunel (aj v NP Slovenska) je Stratenský tunel v NPR Stratená (327 m d1hý)

Najväčšia dedina v Slovenskej republike: Smižany (vyše 7.000 obyv.)

Najčlenitejšia dedina: Mlynky, ktoré vznikli zlúčením 6 baníckych osád patriacich Spišskej Novej Vsi - Biele Vody, Havrania Dolina, Mlynky, Palcmanská Maša, Rakovce a Sykavka

Najväčšia populácia Rómov v NP Slovenska: cca 7000 Rómov v ochrannom pásme SRNAPu

Najvyššia hustota turistických značených chodníkov v NP Slovenska: hustota 1,1 kmTZCH/ km2 , viac než 300 km TZCH, 100 km z nich vedených exponovaným horským a rokli novým lcrénom (stupell. horolezeckej obťažnosti 2-3), mnohé staršie ako 40 rokov

Najnavštevovanejšie miesta: SPD-NPP Dobšinská Ľadová jaskyňa (cca 120.000 návšt./sezónu) a Tomášovský výhl'ad/NPR Prielom Hornádu (výška plató k hladine Hornádu )

Najnavštevovanejšia roklina je NPR Suchá Belá (v lete viac ako 1000 návštevníkov/deň)

Najničivejší lesný požiar v prírodnej rezervácii: pred 25 rokmi, od 17.7.1976 zhorelo za 5 dní 29,20 ha prirodzeného lesa v NPR Kyseeľ

Najväčší lesný požiar na Území NP Slovenska sa odohral na jeseň roku 2000 v NPR Tri Kopce a na lokalite kóta Krompl'a: na ploche 80 ha